Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Keby mal každý človek možnosť vidieť Zem z vesmíru, správali by sme sa k sebe inak. Cítili by sme väčší rešpekt k sebe navzájom aj k našej planéte.“ – Andrew Feustel
Podľa odhadu viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo tento historický let. Dosiahnutím povrchu Mesiaca posádka Apolla 11 splnila cieľ vyhlásený 25. mája1961prezidentom Spojených štátovJohnom F. Kennedym – do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť späť na Zem.
... prvá časť trosiek zo sondy Kosmos-482, ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972?
... vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila ISS, sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov?
... raketoplán Challenger mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii STS-51-B, pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi SRB ako pri osudovej poslednej misii?
Kozmická loď Crew Dragon so štvorčlennou posádkou misie Crew-10 pristála v Tichom oceáne pri kalifornskom pobreží. Predchádzajúceho dňa sa táto kozmická loď oddelila od ISS, kde posádka pracovala predošlých päť mesiacov.[1]
Vo veku 97 rokov umrel Jim Lovell, známy americký astronaut. Do vesmíru letel štyri razy, z toho dvakrát letel k Mesiacu, ale ani raz na ňom nepristál. Druhý raz nepristál preto, lebo letel v kozmickej lodi Apollo 13, ktoré postihol výbuch a nutnosť návratu na Zem.[2]
Prvý pokus o štart austrálskej orbitálnej rakety skončil haváriou. Trojstupňová rakety Eris sa po dlhých odkladoch vzniesla z kozmodrómu Bowen. Už sekundu po vzlete jeden z jej štyroch motorov strácal ťah, následkom čoho sa raketa naklonila a pár sekúnd po štarte sa zrútila vedľa rampy.[4]
Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa GLSV Mk II, ktorá vyniesla na nízku obežnú dráhu americko-indickú družicu NISAR (NASA-ISRO Synthetic Aperture Radar).[5] Ide o radarovú družicu na výskum Zeme na prieskum rizík súvisiacich so životným prostredím. Disponuje doposiaľ najpokročilejším radarovým americkým vedeckým systémom a je jednou z finančne najnákladnejších vedeckých družíc pozorujúcich Zem.
Kozmická loď Dragon zakončila misiu Ax-4 pristátím v Tichom oceáne. Deň predtým sa táto kozmická loď so štvorčlennou komerčnou posádkou oddelila od ISS.[7]
Americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorého súčasťou je aj pozmeňovací návrh poskytnutia NASA 10 miliárd dolárov. Financie slúžia okrem iného na to, aby sa pokračovalo v projektoch rakety SLS, kozmickej lode Orion a kozmickej stanice Gateway. Tieto projekty boli ohrozené návrhom rozpočtu, ktorý zatiaľ stále nie je schválený.[8]
Kozmická loď Crew Dragon po niekoľkých odkladoch odštartovala na vrchole rakety Falcon 9 na misiu Ax-4. Ide o približne desaťdňovú súkromnú výpravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Američanka Peggy Whitsonová prekonala vlastný rekord a stala sa vo veku 65 rokov najstaršou ženou, ktorá kedy letela do vesmíru.[9]
Americká sonda Parker Solar Probe úspešne vykonala svoj 24. blízky prelet okolo Slnka, posledný v rámci základnej misie. K našej najbližšej hviezde sa počas neho priblížila na 6,2 milióna km. Sonda bude naďalej pozorovať Slnko minimálne do roku 2026.[10]
Kozmickú loď Starship, ktorá mala letieť na desiaty testovací let, rozmetal masívny výbuch. Stalo sa tak počas príprav na statický zážih na stanovišti Massey’s kozmodrómu Starbase. Nikto nebol zranený. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa.[11]
Na Kennedyho vesmírnom stredisku, rampe 37, došlo k odstrelu obslužnej veže pre štarty rakiet Delta. Tieto rakety v minulom roku ukončili svoju činnosť. Po odprataní trosiek bude vybudovaná nová infrašteruktúra a rampu bude používať SpaceX.[12]
Slovenská vedecká družica GRBAlpha zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry. Posledný kontakt bol nadviazaný vo výške 160 km nad Zemou. Na obežnej dráhe strávila 4 roky, 2 mesiace a 18 dní, čo je medzi cubesatmi nadpriemerne dlhá doba.[13]
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Americko-indická radarová družice NISAR startuje. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-07-29. Dostupné online [cit. 2025-08-04].
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus o start pro misi TRACERS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-07-23. Dostupné online [cit. 2025-07-23].
↑MAJER, Dušan. Týden v kosmonautice 2025/27 - SLS a Orion utekly hrobníkovi z lopaty - YouTube [online]. youtube.com, 2025-07-06, [cit. 2025-07-08]. Dostupné online. (česky)
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Překoná Ax-4 prokletí odkladů?. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-24. Dostupné online [cit. 2025-06-25].
↑MAJER, Dušan. Parker Solar Probe zvládla svůj 24. průlet kolem Slunce. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-25. Dostupné online [cit. 2025-06-25].