Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 1 704 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. júl - 1728 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Obrázok týždňa

Posledný stupeň nosnej rakety Saturn IVB

Výročia

11. august

Vybraný citát
„Keby mal každý človek možnosť vidieť Zem z vesmíru, správali by sme sa k sebe inak. Cítili by sme väčší rešpekt k sebe navzájom aj k našej planéte.“Andrew Feustel
Odporúčaný článok
Znak misie Apollo 11
Znak misie Apollo 11

Apollo 11 bolo piatym americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo a prvým, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci, sa v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39 svetového času (UTC) stali veliteľ Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené kozmické teleso ako na Zem. Pilot veliteľského modulu Michael Collins bol v tom čase na obežnej dráhe okolo Mesiaca. V pondelok 21. júla o 02:56:15 UTC Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a povedal:

Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.
– Neil Armstrong (Prehrať orig. audio)

Podľa odhadu viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo tento historický let. Dosiahnutím povrchu Mesiaca posádka Apolla 11 splnila cieľ vyhlásený 25. mája 1961 prezidentom Spojených štátov Johnom F. Kennedym – do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť späť na Zem.

Kategórie


Články
Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

SPACE 40 · Lucy (sonda) · Blue Ghost · Mercury-Redstone 2 · Enos (šimpanz) · NASA Astronaut Group 5 · NASA Astronaut Group 4 · NASA Astronaut Group 3 · NASA Astronaut Group 2 · Mercury Seven · Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Blue Origin NS-16 · New Glenn · New Shepard · Blue Origin · Manned Maneuvering Unit · Gaia (satelit) · Portál:Kozmonautika/Novinky (2025) · Zoznam kozmických letov (2024) · TOPAZ (jadrový reaktor) · KN-02 Toksa · Fath 360 · Raketa (zbraň) · GRBBeta · Astra 19,2°E · JPL Small-Body Database · Mercury Control Center · Ranger 4 · Pioneer 4 · Ranger 1 · Čandraján-3 · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Pioneer 0 · Luna 25 · OTR-21 Točka · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway

Zoznamy
Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Astronomický portál

Portál slnečná sústava

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Štartovací komplex 39
Štartovací komplex 39
Novinky

9. august 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon so štvorčlennou posádkou misie Crew-10 pristála v Tichom oceáne pri kalifornskom pobreží. Predchádzajúceho dňa sa táto kozmická loď oddelila od ISS, kde posádka pracovala predošlých päť mesiacov.[1]

8. august 2025

USA Vo veku 97 rokov umrel Jim Lovell, známy americký astronaut. Do vesmíru letel štyri razy, z toho dvakrát letel k Mesiacu, ale ani raz na ňom nepristál. Druhý raz nepristál preto, lebo letel v kozmickej lodi Apollo 13, ktoré postihol výbuch a nutnosť návratu na Zem.[2]
Štart Falcon 9 s loďou Crew Dragon
Štart Falcon 9 s loďou Crew Dragon

1. august 2025

USA Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon. Tá nasledujúceho dňa dopravila na ISS štyroch členov dlhodobej Expedície 73. Ide o dvoch Američanov, Japonca a Rusa.[3]

30. júl 2025

Austrália Prvý pokus o štart austrálskej orbitálnej rakety skončil haváriou. Trojstupňová rakety Eris sa po dlhých odkladoch vzniesla z kozmodrómu Bowen. Už sekundu po vzlete jeden z jej štyroch motorov strácal ťah, následkom čoho sa raketa naklonila a pár sekúnd po štarte sa zrútila vedľa rampy.[4]

30. júl 2025

IndiaUSA Z indického kozmodrómu Šríharikota odštartovala raketa GLSV Mk II, ktorá vyniesla na nízku obežnú dráhu americko-indickú družicu NISAR (NASA-ISRO Synthetic Aperture Radar).[5] Ide o radarovú družicu na výskum Zeme na prieskum rizík súvisiacich so životným prostredím. Disponuje doposiaľ najpokročilejším radarovým americkým vedeckým systémom a je jednou z finančne najnákladnejších vedeckých družíc pozorujúcich Zem.

23. júl 2025

USA Raketa Falcon 9 vyniesla dve malé vedecké družice TRACERS. Družice majú skúmať vesmírne počasie a magnetosféru z heliosynchrónnej obežnej dráhy Zeme. Ako vedľajší náklad s nimi štartovali aj dve luxemburgské telekomunikačné družice.[6]

15. júl 2025

USA Kozmická loď Dragon zakončila misiu Ax-4 pristátím v Tichom oceáne. Deň predtým sa táto kozmická loď so štvorčlennou komerčnou posádkou oddelila od ISS.[7]

4. júl 2025

USA Americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorého súčasťou je aj pozmeňovací návrh poskytnutia NASA 10 miliárd dolárov. Financie slúžia okrem iného na to, aby sa pokračovalo v projektoch rakety SLS, kozmickej lode Orion a kozmickej stanice Gateway. Tieto projekty boli ohrozené návrhom rozpočtu, ktorý zatiaľ stále nie je schválený.[8]

25. jún 2025

USA Kozmická loď Crew Dragon po niekoľkých odkladoch odštartovala na vrchole rakety Falcon 9 na misiu Ax-4. Ide o približne desaťdňovú súkromnú výpravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Američanka Peggy Whitsonová prekonala vlastný rekord a stala sa vo veku 65 rokov najstaršou ženou, ktorá kedy letela do vesmíru.[9]

19. jún 2025

USA Americká sonda Parker Solar Probe úspešne vykonala svoj 24. blízky prelet okolo Slnka, posledný v rámci základnej misie. K našej najbližšej hviezde sa počas neho priblížila na 6,2 milióna km. Sonda bude naďalej pozorovať Slnko minimálne do roku 2026.[10]

18. jún 2025

USA Kozmickú loď Starship, ktorá mala letieť na desiaty testovací let, rozmetal masívny výbuch. Stalo sa tak počas príprav na statický zážih na stanovišti Massey’s kozmodrómu Starbase. Nikto nebol zranený. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa.[11]

12. jún 2025

USA Na Kennedyho vesmírnom stredisku, rampe 37, došlo k odstrelu obslužnej veže pre štarty rakiet Delta. Tieto rakety v minulom roku ukončili svoju činnosť. Po odprataní trosiek bude vybudovaná nová infrašteruktúra a rampu bude používať SpaceX.[12]
GRBAlpha
GRBAlpha

9. jún 2025

Slovensko Slovenská vedecká družica GRBAlpha zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry. Posledný kontakt bol nadviazaný vo výške 160 km nad Zemou. Na obežnej dráhe strávila 4 roky, 2 mesiace a 18 dní, čo je medzi cubesatmi nadpriemerne dlhá doba.[13]

Staršie správy

Zdroje

  1. MEK - SpaceX Crew-10 (USCV-10) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-08-11]. Dostupné online.
  2. POJEZNÝ, Tomáš. Jim Lovell. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-08-08. Dostupné online [cit. 2025-08-08].
  3. MEK - SpaceX Crew-11 (USCV-11) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-08-04]. Dostupné online.
  4. HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 672 (28. 7. – 3. 8.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-08-03. Dostupné online [cit. 2025-08-04].
  5. MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Americko-indická radarová družice NISAR startuje. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-07-29. Dostupné online [cit. 2025-08-04].
  6. MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý pokus o start pro misi TRACERS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-07-23. Dostupné online [cit. 2025-07-23].
  7. MEK - Axiom-4 (Ax-4) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2025-07-23]. Dostupné online.
  8. MAJER, Dušan. Týden v kosmonautice 2025/27 - SLS a Orion utekly hrobníkovi z lopaty - YouTube [online]. youtube.com, 2025-07-06, [cit. 2025-07-08]. Dostupné online. (česky)
  9. MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Překoná Ax-4 prokletí odkladů?. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-24. Dostupné online [cit. 2025-06-25].
  10. MAJER, Dušan. Parker Solar Probe zvládla svůj 24. průlet kolem Slunce. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-25. Dostupné online [cit. 2025-06-25].
  11. MAJER, Dušan. Výbuch zničil Starship S36. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-19. Dostupné online [cit. 2025-06-19].
  12. MAJER, Dušan. Zázemí pro Delty mizí – volný prostor pro SH-SS. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2025-06-14. Dostupné online [cit. 2025-06-16].
  13. HODÁS, Martin. Zhorela prelomová slovenská družica. Prekonala očakávania, konkurovala aj NASA. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-06-10. Dostupné online [cit. 2025-06-10]. ISSN 1335-4418.
Osobnosť mesiaca

Donald Kent „Deke“ Slayton [vyslov: donald kent dýk slejtn] (* 1. marec 1924, Sparta, Wisconsin, USA – † 13. jún 1993, League City, Texas) bol americký astronaut, skúšobný pilot, letecký inžinier a pilot Vojenského letectva USA. Bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA programu Mercury. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (Director of Flight Crew Operations), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru.

Počas druhej svetovej vojny sa Slayton prihlásil do Armádneho leteckého zboru USA a odlietal niekoľko bojových letov nad Európou a Tichomorím. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na University of Minnesota, pričom v roku 1949 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme Boeing. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do Národnej leteckej gardy štátu Minnesota. Potom sa prihlásil k Vojenskému letectvu USA a v roku 1955 bol prijatý do U.S. Air Force Test Pilot School. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). Mal sa stať druhým Američanom na obežnej dráhe Zeme, ale v roku 1962 ho vyradili z letového stavu kvôli srdcovej arytmii. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku 1963 aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (Assistant Director for Flight Crew Operations). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku 1964 astronautovi Alanovi Shepardovi, ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku 1966 bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu amerických pilotovaných kozmických letov.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály