Preskočiť na obsah

Apollo 11

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na najlepší článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Apollo 11
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 11
COSPAR ID:1969-059A
Veliteľský modul:CM-107
Servisný modul:SM-107
Lunárny modul:LM-5
Nosná raketa:Saturn V SA-506
Volací znak:veliteľský modul: Columbia
lunárny modul: Eagle
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 16. júl 1969, 13:32:00,63 UTC
Pristátie na Mesiaci:20. júl 1969, 20:17:39,90 UTC
More pokoja
0°40′26.69″S 23°28′22.69″V / 0,6740806°S 23,4729694°V / 0.6740806; 23.4729694 (Miesto pristátia Apolla 11)Súradnice: 0°40′26.69″S 23°28′22.69″V / 0,6740806°S 23,4729694°V / 0.6740806; 23.4729694 (Miesto pristátia Apolla 11)
Dĺžka výstupu na povrch:2 hodiny, 31 minút, 40 sekúnd
Čas na povrchu:21 hodín, 36 minút, 20 sekúnd
Hmotnosť vzoriek:21,55 kg
Pristátie: 24. júl 1969, 16:50:35 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 1 500 km juhozápadne od Honolulu
13°19′S 169°09′Z / 13,317°S 169,150°Z / 13.317; -169.150 (Miesto pristátia Apolla 11)
Trvanie: 8 dní, 3 hodiny, 18 minút, 35 sekúnd
Počet obehov Mesiaca:30
Čas na orbite Mesiaca:2 dni, 11 hodín, 30 minút, 25,79 sekundy
Hmotnosť:pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Armstrong, Collins a Aldrin
Zľava doprava: Armstrong, Collins a Aldrin
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo 10 Apollo 12

Apollo 11 bolo piatym americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo a prvým, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci, sa v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39 svetového času (UTC) stali veliteľ Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené kozmické teleso ako na Zem. Pilot veliteľského modulu Michael Collins bol v tom čase na obežnej dráhe okolo Mesiaca. V pondelok 21. júla o 02:56:15 UTC Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a povedal:

„ Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo. “
– Neil Armstrong (Prehrať orig. audio)

Podľa odhadu viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo tento historický let. Dosiahnutím povrchu Mesiaca posádka Apolla 11 splnila cieľ vyhlásený 25. mája 1961 prezidentom Spojených štátov Johnom F. Kennedym – do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť späť na Zem.

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Let uskutočnila trojčlenná posádka:

Záložná posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádky pre Apollo 11 boli menované koncom roka 1968. Podľa zavedeného zvyku na miesto hlavnej posádky postúpila záložná posádka o tri čísla nižšieho letu, teda Apolla 8. Tvorili ju Neil Armstrong, Fred Haise a Edwin „Buzz“ Aldrin. Do záložnej posádky prišli James Lovell a William Anders, pričom miesto pilota lunárneho modulu zatiaľ zostalo neobsadené. Predtým v júli 1968 vypadol z posádky Apolla 9 Michael Collins kvôli operácii kostných výrastkov na chrbtici, ktorú podstúpil 23. augusta. Začiatkom roka 1969 získal späť letový status a v Armstrongovej posádke nahradil Freda Haisa, ktorý sa presunul do záložnej posádky. Apollo 11 bolo len druhým americkým kozmickým letom, pri ktorom mali všetci členovia posádky predošlé skúsenosti s letom do vesmíru, prvou bola misia Apollo 10.

Riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton dal Armstrongovi možnosť nahradiť Aldrina Lovellom, pretože niektorí si mysleli, že s Aldrinom sa ťažko spolupracuje. Armstrong nemal s Aldrinom žiadne problémy, ale jeden deň o tom premýšľal, kým Slaytonov návrh odmietol. Myslel si, že Lovell si zaslúži veliť vlastnej misii (ktorou nakoniec bolo Apollo 13).[1] Hlavná posádka Apolla 11 nemala také blízke a veselé kamarátstvo ako posádka Apolla 12. Namiesto toho si vytvorili priateľský pracovný vzťah. Najmä Armstrong bol notoricky odťažitý, ale Collins, ktorý sa považoval za samotára, sa priznal, že odmietal Aldrinove pokusy o vytvorenie osobnejšieho vzťahu.[2] Aldrin a Collins opísali posádku ako „priateľských cudzincov“.[3] Armstrong s týmto hodnotením nesúhlasil a povedal, že „všetky posádky, v ktorých som bol, spolu veľmi dobre spolupracovali“.[3] Zloženie hlavnej a záložnej posádky Apolla 11 NASA oficiálne oznámila 9. januára 1969. Podpornú posádku tvorili Ken Mattingly, Ronald Evans, William Pogue a Jack Swigert. Začiatkom roka 1969 sa William Anders rozhodol, že na jeseň toho istého roku odíde z NASA. Ken Mattingly sa preto pripravoval spolu s ním, aby ho mohol nahradiť, keby bol let Apolla 11 odložený.

Ciele misie

[upraviť | upraviť zdroj]
Prezident John F. Kennedy pri prejave na Rice University, 12. september 1962

Hlavným cieľom letu Apolla 11 bolo doletieť k Mesiacu, pristáť na jeho povrchu a bezpečne sa vrátiť na Zem. Tým by bol splnený cieľ vyhlásený 25. mája 1961 prezidentom Spojených štátov Johnom F. Kennedym – do konca desaťročia dopraviť astronautov na Mesiac a bezpečne ich vrátiť na Zem. Posádka dostala aj niekoľko vedľajších úloh. Priviezť vzorky mesačného materiálu, umiestniť na povrchu Mesiaca televíznu kameru a uskutočniť niekoľko vedeckých experimentov – vykonať merania toku slnečného vetra pomocou hliníkovej fólie zachytávajúcej častice; zanechať tu laserový kútový odrážač k presnému meraniu vzdialenosti Zem – Mesiac a seizmometer.

Emblém misie a mená modulov

[upraviť | upraviť zdroj]
Emblém misie

Emblém misie Apollo 11 navrhol Michael Collins, pričom mal symbolizovať mierumilovný a americký charakter prvého pristátia na Mesiaci. Lovell navrhol použiť orliaka bielohlavého, symbol Spojených štátov z amerického štátneho znaku. Collins potom nakreslil obraz orla vznášajúceho sa nad povrchom Mesiaca so Zemou v pozadí a nápisom Apollo Eleven. Armstrong zamietol pre cudzincov nezrozumiteľné anglické slovo Eleven a po váhaní nad rímskymi číslicami sa zhodli na Apollo 11. Inštruktor Tom Wilson astronautom poradil olivovú ratolesť ako symbol mierumilovnosti výpravy, umiestnili ju orlovi do zobáka. Vedenie NASA usúdilo, že prázdne orlove pazúry nad Mesiacom vyzerajú príliš uchvatiteľsky, a preto olivovú vetvu presunulo do nich. Posádka sa rozhodla neuviesť svoje mená na embléme, aby reprezentoval všetkých, ktorí prispeli k pristátiu na Mesiaci.

Potom, ako posádka Apolla 10 pomenovala svoju loď Charlie Brown (veliteľský modul) a Snoopy (lunárny modul), podľa postáv z komiksu Peanuts, asistent manažéra pre styk s verejnosťou, Julian Scheer, napísal riaditeľovi Strediska pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center), aby požiadal posádku Apolla 11 o serióznejšie pomenovanie lode. Najprv boli používané mená Snowcone (snehový kornútok) a Haystack (kôpka sena), ale posádka sa ich rozhodla zmeniť. Pre veliteľský modul vybrala meno Columbia, po Columbiade, obrom dele z románu Julesa Verna Cesta na Mesiac. V románe delo, umiestnené na Floride, vystrelí náboj s tromi dobrodruhmi, ktorí obletia Mesiac a vrátia sa na Zem. Columbia je tiež tradičná ženská personifikácia USA. Lunárny modul dostal meno Eagle (orol) podľa orla v embléme výpravy.

Prípravy na let

[upraviť | upraviť zdroj]

Výber miesta pristátia na Mesiaci

[upraviť | upraviť zdroj]
Mapa Mesiaca zobrazujúca potenciálne miesta pristátia pre Apollo 11. Vybraná bola lokalita 2 v Mori pokoja (Mare Tranquillitatis)

Komisia NASA pre výber miesta pristátia Apolla oznámila 8. februára 1968 päť potenciálnych miest pristátia. Boli výsledkom dvojročných štúdií založených na fotografiách mesačného povrchu s vysokým rozlíšením, ktoré urobilo päť mesačných sond programu Lunar Orbiter, a na informáciách o podmienkach na povrchu, ktoré poskytol program Surveyor.[4] Ani najlepšie pozemské teleskopy nedokázali rozlíšiť vlastnosti povrchu s takým rozlíšením, aké vyžadoval program Apollo.[5] Miesto pristátia muselo byť blízko lunárneho rovníka, aby sa minimalizovalo množstvo potrebného paliva, bez prekážok, aby sa minimalizovalo manévrovanie, a ploché, aby sa zjednodušila úloha pristávacieho radaru. Vedecká hodnota sa pri prvom pristátí ľudí na Mesiaci nebrala do úvahy.[6]

Oblasti, ktoré sa na fotografiách zhotovených na Zemi zdali sľubné, sa často ukázali ako úplne neprijateľné. Pôvodná požiadavka, aby sa na mieste nenachádzali krátery, sa musela zmierniť, pretože žiadne také miesto sa nenašlo.[5] Uvažovalo sa o piatich lokalitách: lokality 1 a 2 sa nachádzali v Mori pokoja (Mare Tranquillitatis), lokalita 3 bola v Zálive stredu (Sinus Medii) a lokality 4 a 5 v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum).[4] Obzvlášť obmedzujúca bola požiadavka na svetelné pomery počas pristátia na Mesiaci, ktoré limitovali dátum štartu na jeden deň v mesiaci.[4] Slnečné svetlo muselo dopadať pod uhlom v rozmedzí od 5° do 14°. Pri menšom uhle by vrhané tiene skresľovali skutočnú topografiu terénu a pri väčšom uhle by intenzita svitu „vymazala“ kontrast a orientačné znaky, podľa ktorých sa astronauti riadili. Apollo 11 malo odštartovať tak, aby Slnko bolo v okamihu pristátia 10,8° nad mesačným obzorom. Pristátie tesne po svitaní bolo zvolené preto, aby sa obmedzili teplotné extrémy, ktorým by astronauti museli čeliť. Komisia nakoniec vybrala lokalitu 2, čiže More pokoja, pričom lokality 3 a 5 boli záložnými miestami pristátia pre prípad, že by sa oneskoril štart. V máji 1969 preletel lunárny modul Apolla 10 vo výške len 15 kilometrov nad lokalitou 2 a posádka oznámila, že je prijateľná na pristátie.[7][8]

Rozhodnutie o prvom človeku na Mesiaci

[upraviť | upraviť zdroj]

Na prvej tlačovej konferencii po oznámení zloženia posádky Apolla 11 zaznela prvá otázka: „Ktorý z vás, páni, bude prvým človekom, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca?“[9][10] Deke Slayton novinárom povedal, že o tom sa ešte nerozhodlo, a Neil Armstrong dodal, že to „nie je založené na individuálnom želaní“.[9] Podľa jednej z prvých verzií checklistu výstupu na povrch mal pilot lunárneho modulu opustiť kozmickú loď pred veliteľom, čo zodpovedalo postupu pri misiách Gemini,[11] kde veliteľ nikdy nevykonával výstup do otvoreného vesmíru.[12] Novinári začiatkom roka 1969 napísali, že Buzz Aldrin bude prvým človekom, ktorý sa prejde po Mesiaci, a zástupca riaditeľa NASA George Mueller to novinárom potvrdil. Aldrin sa však dopočul, že Armstrong bude prvý, pretože Neil bol civilista, čo Aldrina rozzúrilo. Aldrin sa pokúšal presvedčiť ostatných pilotov lunárneho modulu, že by mal byť prvý, ale tí na to reagovali cynicky, pretože to vnímali ako lobistickú kampaň. Slayton v snahe zastaviť konflikt medzi oddeleniami povedal Aldrinovi, že Armstrong bude prvý, pretože je veliteľ. Rozhodnutie bolo oznámené na tlačovej konferencii 14. apríla 1969.[13]

Aldrin sa celé desaťročia domnieval, že konečné rozhodnutie bolo do veľkej miery podmienené umiestnením dverí lunárneho modulu. Keďže astronauti mali na sebe skafandre a kozmická loď bola veľmi malá, manévrovanie pri výstupe z kabíny bolo ťažké. Posádka vyskúšala simuláciu, pri ktorej Aldrin opustil kozmickú loď ako prvý, ale pri pokuse o výstup poškodil simulátor. Hoci to plánovačom misie stačilo na rozhodnutie, Aldrin a Armstrong zostali v neistote, pokiaľ ide o toto rozhodnutie, až do neskorej jari.[14] Slayton povedal Armstrongovi, že plán bol taký, že ak bude súhlasiť, opustí kozmickú loď ako prvý. Armstrong odpovedal: „Áno, to je spôsob, ako to urobiť.“[15] Médiá obvinili Armstronga, že využil svoju výsadu veliteľa a opustil kozmickú loď ako prvý.[16] Chris Kraft vo svojej autobiografii z roku 2001 prezradil, že došlo k stretnutiu medzi Robertom Gilruthom, Slaytonom, Georgeom Lowom a ním, aby sa uistili, že Aldrin nebude prvý, kto sa prejde po Mesiaci. Tvrdili, že prvý človek, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca, by mal byť ako Charles Lindbergh, pokojný a tichý človek. Rozhodli sa teda zmeniť letový plán tak, aby veliteľ vystúpil z kozmickej lode ako prvý.[17]

Príprava letového hardvéru

[upraviť | upraviť zdroj]
Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly Vehicle Assembly Building (VAB) k štartovaciemu komplexu 39A, 20. máj 1969

V priebehu januára 1969 začali na Kennedyho vesmírne stredisko prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-506. Ešte 8. januára prišiel na kozmodróm návratový stupeň lunárneho modulu a 12. januára aj jeho zostupový stupeň. Následne začali ich skúšky vo vákuovej komore. Dňa 23. januára prišiel na kozmodróm veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Koncom februára sa vo Vehicle Assembly Building (VAB) začala na pohyblivom vypúšťacom zariadení zostavovať nosná raketa, ktorej budovanie trvalo do začiatku marca. Koncom marca sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a začalo sa s montážou ich zostavy. Dňa 14. apríla sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. V priebehu 20. mája sa celá zostava presunula na štartovací komplex 39A a 6. júna bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety.[18]

Záverečné predletové prípravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecný termín štartu Apolla 11 bol stanovený na 16. júla 1969, ale až jedna z porád, nazývaných Flight Readiness Review (revízia pripravenosti letu), konaná 17. júna 1969 a trvajúca deväť hodín, potvrdila šestnásty júl s definitívnou platnosťou. Termín štartu sa blížil a tempo príprav bolo prudké. Od prvého dňa výcviku pre misiu Apollo 11, čiže 15. januára 1969, do dňa pred štartom nazbierala trojica astronautov spolu 3 521 výcvikových hodín, čo je v prepočte na jedného člena posádky asi 42 hodín týždenne. Tieto čísla však nezapočítavajú štúdium manuálov, checklistov, letového plánu, konzultácie s kolegami a dodávateľmi, dopravu a pod. Väčšinu času trávili Armstrong a Aldrin spolu, hlavne počas simulácií fáz letu lunárneho modulu, zatiaľ čo Collinsova príprava spočívala v trocha osamotených nácvikoch práce vo veliteľskom module. Celá trojica sa stretla len občas v niektorých štádiách výcviku.

Neil Armstrong vystupuje z kokpitu nadzvukového lietadla T-38 na Patrickovej leteckej základni na Floride, 17. jún 1969

Dňa 26. júna sa posádka presťahovala do ubytovní pre astronautov v Budove pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building) v Kennedyho vesmírnom stredisku, aby sa mohla sústrediť. Posledné dva týždne pred štartom astronauti strávili v karanténe, najmä z dôvodu izolácie pred možnou nákazou a nutnosti koncentrácie na let. Nikto však neriešil ako mali uniknúť nákaze, napríklad od obsluhy simulátora a ostatného personálu. Počas záverečných príprav, kedy Armstrong a Aldrin nacvičovali v simulátore, ktorý bol prepojený s riadiacim strediskom tak, ako počas skutočného letu, im SimSup (Simulation Supervisor – riadiaci simulácie) zadal situáciu so zaseknutou tryskou orientačného systému lunárneho modulu. Riadiace stredisko s prerušením pristátia váhalo. Armstrong vedel, že v takejto situácii treba prerušiť pristátie, ale čakal na reakciu strediska. Bolo už neskoro, keď riadiace stredisko vyzvalo posádku na prerušenie pristátia – lunárny modul sa simulovane roztrieštil o mesačný povrch. Aldrin nemohol pochopiť, prečo Armstrong čakal na reakciu strediska. On však chcel otestovať reakcie riadiaceho strediska a z toho mu vyplynulo, že v určitých prípadoch bude na kritické rozhodnutia úplne sám.

Neil Armstrong (vľavo), Edwin „Buzz“ Aldrin (v strede) a Michael Collins na predletovej tlačovej konferencii, 5. júl 1969

Niekoľko dní pred štartom sa udiala aj malá aféra s prezidentom USA Richardom Nixonom, ktorý chcel večerať s astronautmi. Šéflekár oddielu astronautov Dr. Charles Berry sa proti tomu rázne postavil, pretože prezident a jeho sprievod mohli posádku nakaziť. Večera bola zrušená a Dr. Berry sa stal ešte viacej neobľúbený nielen u pracovníkov NASA, ale aj v Bielom dome. Paranoja ohľadom karantény bola znateľná aj na začiatku júla, kedy sa v priebehu krátkeho pobytu v Houstone udiala tlačová konferencia, počas ktorej astronauti sedeli v akejsi presklenej búdke a ventilátory fúkali vzduch smerom do sály. Riaditeľ NASA Thomas Paine sa však mohol s astronautmi osobne stretnúť. Týždeň pred štartom, 10. júla, s nimi povečeral a pri tejto príležitosti im ponúkol, že v prípade, ak sa stane čokoľvek, a oni sa budú musieť vrátiť späť, dostanú druhú šancu pri najbližšom lete. Paine evidentne zamýšľal odradiť astronautov od zbytočného riskovania, keďže historicky prvé pristátie na inom kozmickom telese bolo veľmi veľkým lákadlom. Faktom však je, že Paine to isté ponúkol pred letom niekoľkým nasledujúcim posádkam. Nakoľko bol schopný a ochotný realizovať svoju ponuku, je otázne. V priebehu 2. a 3. júla sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a 14. júla o 17:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.[18] Posádka sa v ten deň zaoberala poslednými nácvikmi v simulátoroch a lietala na nadzvukových cvičných prúdových lietadlách T-38, aby si oživila reflexy a eliminovala možný nástup kinetózy počas letu. Collins napríklad predvádzal výkruty spôsobom, že mal hlavu naklonenú o 90° do strany. Po niekoľkých takýchto manévroch bolo naozaj náročné potlačiť nevoľnosť. Pri jednom z letov mu zo zadného sedadla asistoval Slayton, ktorý to ako cestujúci musel znášať ešte ťažšie. Posledný deň pred štartom, 15. júla, prebiehali záverečné predletové prípravy v pokojnej atmosfére. Armstrong 36 hodín pred štartom povedal, že „sme ochotní a pripravení pokúsiť sa dosiahnuť náš národný cieľ. Sme veľmi radi, že sme pripravení letieť.“ „Myslím, že by som svoje pocity zhrnul do jedného slova – očakávanie,“ povedal Aldrin. Posádka dúfala, že si dnes ešte trocha precvičí lietanie s kozmickou loďou, ale Collins oznámil: „Plánujem spať, ležať na slnku a čítať letový plán... znova.“[19]

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Štart a let k Mesiacu

[upraviť | upraviť zdroj]
Neil Armstrong (úplne vpredu), Michael Collins a Buzz Aldrin začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A, ráno v deň štartu

V stredu 16. júla 1969 o 04:15 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok. Následne sa Neil Armstrong, Michael Collins a Buzz Aldrin osprchovali, obliekli a zamierili k sestre Dee O’Harovej na poslednú lekársku prehliadku pred štartom. O 05:00 sa podávali raňajky, ktoré tradične pozostávali z pomarančového džúsu, steaku zo sviečkovice, miešaných vajíčok, toastu a kávy. Raňajkovali v spoločnosti Slaytona a člena záložnej posádky Williama Andersa. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a o 06:27 astronauti vyšli z Budovy pilotovaných letov, zamávali tlieskajúcemu davu a spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Po príchode na miesto si astronauti všimli, že konštrukcia okolo rakety je úplne opustená, zatiaľ čo pri simulovaných odpočtoch a testoch bolo na mieste množstvo pracovníkov. Collins na to po rokoch spomínal: „Hovoril som si – kde dočerta všetci sú? Že by vedeli niečo, čo ja neviem?“ Počas cesty výťahom k tzv. bielej miestnosti, cez ktorú sa vstupovalo do interiéru veliteľského modulu, sa výťah zastavil o poschodie nižšie pod spomínanou miestnosťou, aby Aldrin vystúpil a počkal, kým budú Armstrong a Collins usadení na svojich miestach. V bielej miestnosti totiž nebol dostatočný priestor pre všetkých troch a Aldrin mal ako pilot lunárneho modulu výnimočne sedieť v strede. Na tomto sedadle sedával pilot veliteľského modulu, ktorým bol tentokrát Collins, ale vzhľadom na to, že Aldrin počas výcviku pre záložnú posádku Apolla 8 prešiel kompletným výcvikom na toto miesto a Collins bol kvôli zdravotným problémom s chrbticou v tom čase vyradený z letového stavu, rozhodlo sa o výnimke a Aldrin mal počas štartu fungovať ako pilot veliteľského modulu. Pred nástupom do veliteľského modulu čakal na posádku „uzavierací tím“ pod vedením legendárneho Guentera Wendta a pilot lunárneho modulu záložnej posádky Fred Haise, ktorý od skorého rána kontroloval stav kozmickej lode. Wendt daroval Armstrongovi darček v podobe polystyrénového Mesiaca, ktorý bol pokrytý alobalom a oznámil mu, že je to kľúč k Mesiacu. Od Armstronga dostal Wendt poukaz na taxík platný medzi dvoma ľubovoľnými planétami a Collins daroval Wendtovi drevenú plaketu s pribitým malým pstruhom a nápisom „Guenter Wendt Trophy Trout“ (Trofejný pstruh Guentera Wendta), keďže Wendt bol známy rybársky nadšenec. Potom, ako sa posádka usadila na svoje miesta a vykonali sa nevyhnutné kontroly, Wendt uzavrel poklop prielezu.

Viditeľná nárazová vlna vytvorená raketou Saturn V s kozmickou loďou Apollo 11, 1 minúta a 20 sekúnd po štarte (výška 12,5 km, rýchlosť 1 600 km/h), 16. júl 1969
Pohľad na Zem z Apolla 11 po navedení na obežnú dráhu

Odhaduje sa, že štart Apolla 11 sledoval z diaľnic a pláží v okolí miesta štartu milión divákov. Medzi hodnostármi bol aj náčelník Generálneho štábu Armády Spojených štátov generál William Westmoreland, štyria členovia vlády, 19 guvernérov štátov, 40 starostov, 60 veľvyslancov a 200 kongresmanov. Viceprezident Spiro Agnew si štart pozrel spolu s bývalým prezidentom Lyndonom B. Johnsonom a jeho manželkou Lady Bird Johnsonovou.[20][21] Prítomných bolo približne 3 500 zástupcov médií. Asi dve tretiny z nich boli z USA, zvyšok pochádzal z ďalších 55 krajín. Z Česko-Slovenska udalosť pokrývali aj vtedajší reportér Česko-slovenského rozhlasu vo Washingtone, D. C. Jiří Dienstbier spolu s novinárom Karlom Pacnerom.[22] Štart vysielalo naživo 33 krajín, pričom len v Spojených štátoch ho sledovalo odhadom 25 miliónov divákov. Ďalšie milióny ľudí na celom svete počúvali rozhlasové vysielanie.[21] Prezident Richard Nixon sledoval štart zo svojej kancelárie v Bielom dome spolu so svojím styčným dôstojníkom NASA, astronautom Apolla Frankom Bormanom.[23] Floridské noviny informovali, že ubytovanie v blízkosti Cape Kennedy bolo rezervované už niekoľko mesiacov dopredu.[24]

Odpočítavanie prebiehalo podľa plánu. V čase T-3 minúty odpočítavanie prevzal automatický sekvencer. Kontroly stavu nosnej rakety a kozmickej lode prebiehali každú sekundu. V čase T-50 sekúnd štartovacia zostava úplne prešla na vlastné zdroje energie. V čase T-16,968 sekúnd navigačný počítač Saturnu dostal poslednú aktualizáciu o svojej polohe voči bodu, do ktorého má zamieriť, a ktorý leží vo výške 190 km a je horizontálne vzdialený 2 705 km severovýchodne od štartovacej rampy. Od tohto momentu už navigačný počítač pracoval úplne nezávisle. V čase T-8,90 sekúnd dostal prvý stupeň S-IC povel k zážihu motorov. V T-6,40 sekúnd sa zapálil prostredný motor č. 5 a v 300-milisekundových intervaloch aj zostávajúce štyri. Raketa Saturn V s hmotnosťou 3 238,94 ton začala vibrovať. Misia Apollo 11 odštartovala 16. júla 1969 o 09:32:00,63 miestneho času (13:32:00,63 svetového času) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. V čase T+0,30 sekundy nastal prvý vertikálny pohyb Saturnu. V T+0,63 sekundy sa rozbehli palubné hodiny. Raketa sa rýchlosťou 1,65 km/h začala dvíhať nad rampu. Riadenie letu prevzal Houston. Po 11 minútach a 49 sekundách od štartu Apollo dosiahlo obežnú dráhu Zeme. Po jednom a pol oblete Zeme sa o 16:22:13 UTC znova na šesť minút zapálil tretí stupeň Saturnu (S-IVB) a uviedol Apollo na dráhu k Mesiacu. Po navedení na dráhu k Mesiacu mali astronauti možnosť oknami sledovať vzďaľujúcu sa Zem. O pol hodinu neskôr (od 16:49 UTC) astronauti prestavali loď – s veliteľským modulom sa odpojili, otočili ho a pripojili k lunárnemu modulu. Potom, o 17:49 UTC, odhodili nepotrebný tretí stupeň S-IVB. Stupeň S-IVB bol ďalším zážihom navedený na obežnú dráhu okolo Slnka.

Let k Mesiacu trval tri dni. Posádke začal rutinný kolobeh prác, ktorého úlohou bolo, udržať loď v perfektnom stave. O lete rozprávala divákom v niekoľkých televíznych reportážach. V druhý deň letu bola vykonaná plánovaná korekcia dráhy, čím sa po prvýkrát otestoval hlavný motor SPS v servisnom module. Korekcia dráhy v skutočnosti nebola potrebná, išlo o overenie funkcie motora. Apollo 11 letelo k Mesiacu po dráhe voľného návratu (free-return trajectory), čo znamenalo, že v prípade zlyhania motora loď veľkým oblúkom preletí okolo Mesiaca a späť k Zemi sa vráti na ideálnom kurze pre vstup do atmosféry. V tretí deň letu posádka kontrolovala interiér a systémy lunárneho modulu. Astronauti sa začali pripravovať na manéver LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) a 75 hodín, 41 minút a 23 sekúnd po štarte sa Apollo 11 dostáva nad odvrátenú stranu Mesiaca. Spojenie s Houstonom sa prerušilo. Na sekundu presne v očakávanom čase bol sledovacou stanicou v Madride zachytený signál Apolla. Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca prebehlo úspešne. Brzdiaci zážih motora SPS, ktorý trval 5 minút a 57,53 sekúnd spomalil kozmickú loď o potrebných 3 201,3 km/h. O dve hodiny neskôr nasledoval ešte jeden zážih motora SPS, LOI-2, ktorý obežnú dráhu upravil na výšku v rozmedzí 122,4 km – 100,9 km nad mesačným povrchom. Medzi zážihmi sa uskutočnil ešte jeden televízny prenos a po zážihu LOI-2 Armstrong s Aldrinom kontrolovali lunárny modul a čiastočne ho oživili. Potom sa posádka uložila k spánku.

Zostup na mesačný povrch

[upraviť | upraviť zdroj]
Lunárny modul Eagle po oddelení od veliteľského modulu Columbia vyfotografovaný Michaelom Collinsom z Columbie, 20. júl 1969
Komunikátor (CAPCOM) Charles Duke s členmi záložnej posádky Apolla 11, Jamesom Lovellom a Fredom Haisom, počúvajú komunikáciu počas zostupu Apolla 11 na Mesiac

O takmer 12 hodín neskôr, 20. júla navečer svetového času, sa Armstrong a Aldrin premiestnili do lunárneho modulu. Po niekoľkých hodinách práce sa nad odvrátenou stranou Eagle odpojil od veliteľského modulu Columbia. V narážke na meno lunárneho modulu Armstrong ohlásil: „Orol má krídla!“ Lunárny modul sa následne otáčal pred veliteľským modulom, aby ho mohol Collins vizuálne skontrolovať. V momente, keď bol Eagle voči Columbii obrátený o 180°, Collins zhodnotil: „Myslím, že máte veľmi pekný lietajúci stroj, Eagle, aj keď je hore nohami.“ Armstrong mu z lunárneho modulu odpovedal: „Neviem, kto je tu hore nohami.“ Z lunárneho modulu vyzerala celá situácia úplne opačne. Potom sa veliteľský modul Columbia začal pomaly vzďaľovať. Než začal lunárny modul zostupovať na mesačný povrch, Armstrong s Aldrinom ešte vykonali zážih DOI (Descent Orbit Insertion – navedenie na zostupovú obežnú dráhu). Zážihom DOI bola obežná dráha lunárneho modulu upravená tak, aby jej najnižší bod ležal vo výške približne 13 km nad mesačným povrchom. Po vynorení sa spoza odvrátenej strany riadiace stredisko zaregistrovalo prvé problémy; komunikácia s lunárnym modulom je prerušovaná a chvíľami sa úplne stráca. Problém bol vyriešený tak, že pokyny zo Zeme Collins tlmočil Armstrongovi a Aldrinovi. Riadiace stredisko dalo týmto spôsobom posádke povolenie pre PDI (Powered Descent Initiation – navedenie na motorový zostup). V čase 102 hodín, 33 minút a 5 sekúnd po štarte sa nehlučne spustil motor zostupového stupňa.

Skoro však spozorovali, že motory boli v činnosti dlhšie a Eagle bol o štyri sekundy pred plánovanou trasou a pristával na kilometre vzdialený od pôvodne plánovaného miesta. Navigačný a riadiaci počítač hlásili hneď niekoľko alarmov zapríčinených vychýlením sa z plánovanej trasy, a to prinútilo posádku sústrediť sa na riadenie modulu. V riadiacom stredisku však mladý operátor Steve Bales oznámil riaditeľovi letu, že napriek alarmom je bezpečné pokračovať v zostupe. Alarmy, ktoré generoval program lunárneho modulu, signalizovali, že počítač nie je schopný dokončiť výpočty vo vyhradenom čase („executive overflows“). Ako sa neskôr zistilo, príčinou bolo, že počítač strávil neplánovaný čas obsluhou stretávacieho radaru, ktorý sa počas zostupu nepoužíval. Bales dostal za svoje „pokračujeme“ v napätej chvíli Medailu slobody (Medal of Freedom).

Pristátie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď ako posádka mohla obrátiť svoju pozornosť naspäť k výhľadu von, astronauti videli, že počítač ich vedie priamo na miesto plné veľkých kameňov v okolí veľkého krátera. Vo výške 150 metrov Armstrong prevzal manuálnu kontrolu nad lunárnym modulom a počítaču nechal na starosť iba ovládanie ťahu motora. Kamenitú oblasť preletí a nakláňa Eagle vpred a znižuje rýchlosť klesania. Armstrong nemal čas vysvetliť svoje rozhodnutie riadiacemu stredisku, o mieste plnom veľkých kameňov zatiaľ vedel iba on, Aldrin sledoval displej počítača a ukazovatele rýchlosti a klesania Eaglu, ktoré neustále hlásil Armstrongovi. Komunikátor (CAPCOM) Charles Duke na návrh Deka Slaytona navrhol: „Asi by sme teraz mali byť potichu.“ Riadiace stredisko nechcelo posádku vyrušovať zo sústredenia. Medzitým sa začali zásoby paliva lunárneho modulu rýchlo zmenšovať. Armstrong konečne našiel vhodné miesto na pristátie a začal s lunárnym modulom spomaľovať. Vo výške 30 metrov sa rozsvietila kontrolka minimálneho množstva paliva. Vo výške 22 metrov nad povrchom prišlo z riadiaceho strediska hlásenie o zostávajúcom palive na 60 sekúnd. Neskôr však vyšlo najavo, že zostávajúceho paliva bolo oveľa viac, než sa zdalo. Palivo, ktoré sa prudko prelievalo v nádržiach, predčasne odhalilo senzor kritického množstva paliva, a to spustilo kontrolku, od ktorej sa následne odvíjali hlásenia o množstve paliva z riadiaceho strediska. Medzitým Armstrong oznamuje: „40 stôp, 2,5 nadol. Zdvíhame trocha prachu!“ Následne z riadiaceho strediska prichádza informácia o stave paliva na 30 sekúnd. O deväť sekúnd neskôr sa jedna z troch tyčových sond na nohách Eaglu dotkla mesačného povrchu a Aldrin ohlásil: „Signálka kontaktu!“ Vzápätí odpovedal Armstrong: „Vypínam!“ Lunárny modul pristál v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39,90 svetového času (15:17:39,90 houstonského času). Posádka ihneď zabezpečila systémy Eaglu a po niekoľkých sekundách sa Armstrong s Aldrinom otočili k sebe, podali si ruky a pobúchali sa vzájomne po chrbtoch. CAPCOM Charles Duke z Houstonu ohlásil: „Vidíme, že ste dole, Eagle.“ Armstrong si pripravil svoj nový volací znak, o ktorom vopred nikomu nepovedal: „Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál!“ Dukovi sa prekvapene zaplietol jazyk: „Rozumiem, Tuanq... Tranquility. Vidíme vás na zemi, kvôli vám tu veľa chlapov zmodrelo. Teraz znova dýchame, vďaka!“

Astronauti mali podľa plánu pred výstupom na povrch päť hodín spať, boli totiž hore od skorého rána. Na mieste však Armstrong s Aldrinom usúdili, že by nezaspali; rozhodli sa preto rovno začať prípravu k výstupu na povrch. Tá sa namiesto plánovaných dvoch hodín pretiahla na tri a pol. Cez dvojicu trojuholníkových okien, z ktorých mali 60° výhľad, astronauti vyberali miesto pre balík s vedeckým vybavením EASEP (Early Apollo Scientific Experiment Package) a vlajku USA. Päť hodín pred samotným výstupom na povrch Mesiaca Aldrin ešte vybral malú plastovú nádobu s omšovým vínom a kúsok hostie, a následne prijal eucharistiu. Pri výstupe z lunárneho modulu mal Armstrong spočiatku problém prejsť prielezom so svojím PLSS (Portable Life-Support System, príručný systém pre zabezpečenie životných podmienok – „batoh“, ktorý mali astronauti na chrbte). Podľa veterána letov Apollo, Johna Younga, pri návrhu batoha s PLSS nebolo zohľadnené neskoršie zmenšenie prielezu lunárneho modulu; takže najvyšší pulz astronautov bol zaznamenaný v priebehu vstupov a výstupov z lunárneho modulu.

Činnosť na mesačnom povrchu

[upraviť | upraviť zdroj]
Neil Armstrong zostupuje po rebríku lunárneho modulu na povrch Mesiaca
Armstrong opisuje mesačný povrch predtým, ako naň vkročí a prednesie pamätnú vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“, 21. júl 1969

O 02:39 UTC, 21. júla, Armstrong otvoril prielez, vyliezol von a o 02:51 UTC začal zostupovať po rebríku na povrch Mesiaca. Kvôli kontrolnému a ovládaciemu panelu skafandra, pripevnenému na hrudi, si nevidel na nohy. Počas zostupu po deväťstupňovom rebríku Armstrong potiahol za ovládač, aby rozbalil oddiel s vybavením (Modular Equipment Stowage Assembly, MESA) zložený na boku lunárneho modulu a aktivoval v ňom umiestnenú televíznu kameru. Prvé obrázky nasnímal systém pomalobežnej televízie (slow-scan television) a v pozemných strediskách ich cez obrazovku snímali kamery bežného televízneho systému, čo spôsobovalo značnú stratu kvality. Signály zachytilo observatórium Goldstone v USA a v austrálskom Honeysuckle Creek. O niekoľko minút neskôr bolo televízne vysielanie prepnuté na signál z citlivejšieho rádioteleskopu v austrálskom observatóriu Parkes. Kvôli niektorým technickým a poveternostným ťažkostiam, bol rozostrený čierno-biely obraz prvej prechádzky po povrchu Mesiaca zachytený a ihneď vysielaný pre najmenej 600 miliónov ľudí na Zemi. Po opise povrchu („vyzerá ako veľmi, veľmi jemne zrnitý... je to skoro ako prach“), Neil Armstrong zostúpil z rebríka lunárneho modulu a ako prvý človek v histórii vkročil do iného sveta. Dňa 21. júla o 02:56:15 UTC, šesť a pol hodiny po pristátí, vkročil na povrch Mesiaca a predniesol pamätnú vetu:

„ Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo. “
– Neil Armstrong (Prehrať orig. audio)

Okrem splnenia primárneho cieľa vysloveného prezidentom Kennedym, a to pristáť na Mesiaci s ľudskou posádkou do konca 60. rokov, bolo Apollo 11 zároveň testom všetkých systémov Apollo, preto Armstrong odfotografoval lunárny modul, aby konštruktéri boli schopní posúdiť stav modulu po pristátí. Potom do vrecúška na palici odobral vzorky pôdy. Vrecúško poskladal a vložil ho do pravého vrecka na stehne. Odmontoval televíznu kameru z MESA, urobil panoramatický záber a pripevnil ju na 12-metrový stojan lunárneho modulu. Kábel od kamery zostal trocha zašpinený a počas celého výstupu predstavoval potenciálne riziko.

Buzz Aldrin zostupuje na mesačný povrch

Aldrin sa k Armstrongovi čoskoro pridal a obaja strávili dve a pol hodiny navrtávaním mesačného povrchu, fotografovaním všetkého, čo videli, a zbieraním kameňov a iných vzoriek. Armstrong spolu s Aldrinom testovali rôzne možnosti pohybu po mesačnom povrchu, vrátane dvojnohých kengurích skokov. Batoh s PLSS mal tendenciu ich prevažovať dozadu, ale ani jeden z astronautov nemal vážne problémy s udržaním stability. Pohyb pri mesačnej gravitácii, šestinovej oproti gravitácii na Zemi, Armstrong opísal ako „možno ešte ľahší ako počas simulácií“. Preferovaným spôsobom pohybu sa stal „cval“. Astronauti hlásili, že si potrebujú naplánovať pohyby na šesť až sedem krokov dopredu. Jemná pôda bola celkom šmykľavá. Aldrin poznamenal, že aj keď pri presune zo Slnkom osvetleného miesta do tieňa Eaglu sa teplota vo vnútri skafandra nezmenila a keďže na slnku sa helma ohrievala viac, v tieni sa cítil chladnejšie.

Astronauti spolu vztýčili vlajku USA – zem bola veľmi tvrdá, a tak sa im ju podarilo zasunúť do hĺbky nie viac ako 20 cm. Potom prijali telefonát od prezidenta Richarda Nixona. Po telefonáte nainštalovali súpravu vedeckých prístrojov EASEP, ktorá obsahovala pasívny seizmometer a laserový retroreflektor. Potom Armstrong „odcválal“ asi na 120 m od lunárneho modulu, aby urobil fotografie z okraja Východného krátera, kým Aldrin zbieral vzorky. Použil na to geologické kladivo – bolo to jediné použitie tohto nástroja počas celej misie. Astronauti potom do nádob pomocou predĺžených klieští pozbierali vzorky kameňov. Väčšina ich povrchových aktivít trvala dlhšie ako očakávali, takže v polovici vyhradených 34 minút museli zastaviť dokumentáciu vzoriek.

  • Aldrin pri lunárnom module
    Aldrin pri lunárnom module
  • Aldrin salutuje americkej vlajke
    Aldrin salutuje americkej vlajke
  • Aldrinova stopa v mesačnom prachu
    Aldrinova stopa v mesačnom prachu
  • Armstrong ukladá vzorky
    Armstrong ukladá vzorky
  • Aldrin na Mesiaci
    Aldrin na Mesiaci
  • Aldrin rozmiestnil vedecké prístroje na Mesiaci; seizmometer (Passive Seismic Experiment Package, PSEP), za ním laserový retroreflektor
    Aldrin rozmiestnil vedecké prístroje na Mesiaci; seizmometer (Passive Seismic Experiment Package, PSEP), za ním laserový retroreflektor
  • Lunárny modul Eagle na Mesiaci
    Lunárny modul Eagle na Mesiaci

Štart z Mesiaca a návrat k Zemi

[upraviť | upraviť zdroj]
Plaketa na rebríku zostupovej časti lunárneho modulu

V tom čase riadiace stredisko využilo kódované správy, aby varovalo Armstronga, že jeho hodnoty metabolizmu sú vysoké, a že by mal spomaliť. Pre krátkosť času sa veľmi ponáhľal a skákal od úlohy k úlohe. Keďže hodnoty metabolizmu oboch astronautov boli menšie ako sa očakávalo, tak riadiace stredisko povolilo 15-minútové predĺženie „prechádzky“. S malými problémami astronauti pomocou zariadenia Lunar Equipment Conveyor (jednoduchá lanovka pre dopravu predmetov hore do úložného priestoru lunárneho modulu) naložili film a dve krabice, ktoré obsahovali 21,55 kg vzoriek, do úložného priestoru lunárneho modulu. Aldrin vstúpil do Eaglu ako prvý. Armstrong potom vyskočil na tretí stupienok rebríka a vyšplhal sa do lunárneho modulu. V čase 05:11:13 UTC Aldrin uzavrel prielez. Na povrchu zanechali vedecké prístroje ako, napríklad pole retroreflektorov určených na Lunar Laser Ranging Experiment. Tiež zanechali vlajku USA a iné pripomienky pobytu, vrátane plakety (pripevnenej na rebríku zostupovej časti lunárneho modulu), na ktorej sú dve kresby Zeme (západná a východná pologuľa), nápis a podpisy astronautov a prezidenta Richarda Nixona. Na plakete je napísané:

HERE MEN FROM THE PLANET EARTH
FIRST SET FOOT UPON THE MOON
JULY 1969, A. D.
WE CAME IN PEACE FOR ALL MANKIND

Voľný preklad:

TU ĽUDIA Z PLANÉTY ZEM
PRVÝKRÁT VSTÚPILI NA POVRCH MESIACA
JÚL 1969, N. L.
PRIŠLI SME V MIERI V MENE CELÉHO ĽUDSTVA

Po presune do lunárneho modulu astronauti upratovali vybavenie a triedili už nepotrebný odpad. Fotografovali sa a potom sa snažili trocha najesť. Naposledy, dve a pol hodiny po ukončení výstupu na mesačný povrch, ešte raz vypustili z Eaglu atmosféru, aby mohli prielezom vyhodiť už nepotrebné batohy s PLSS a odpad na mesačný povrch. Nasledoval odpočinok, pri ktorom si Armstrong púšťal hudbu z kazety, ktorú mal pribalenú vo svojom osobnom balíčku. Na kazete mal dve skladby, a to Music Out of the Moon (Hudba z Mesiaca) od Samuela Hoffmana a Dvořákovú Symfóniu „Z Nového sveta“. Astronauti tiež bez prilieb ucítili zvláštny pach, ktorý sa podobal vypálenému strelnému prachu – zistili ako vonia Mesiac. Nastal čas na spánok, pre ktorý však v kabíne lunárneho modulu nebolo veľa miesta. Obom astronautom sa nedalo príliš zaspať a až ku koncu času vyhradeného na spánok sa Armstrongovi podarilo na dve hodiny upadnúť do bezsenného spánku. Po siedmich hodinách, o 15:32 UTC, ich zobudilo riadiace stredisko. Začali sa pripravovať na štart z Mesiaca, na ktorý mali iba jednu šancu. Ak by zlyhal motor v návratovom stupni, zostali by navždy na povrchu Mesiaca. Pre tento prípad mal prezident Nixon pripravený smútočný prejav. Táto možnosť sa takmer stala realitou, keď Aldrin zistil, že je zlomený klobúčik ističa, ktorý patril poistke vzletového motora. K zlomeniu klobúčika došlo pravdepodobne počas pohybov v nemotorných skafandroch pred a po výstupe na mesačný povrch. Situáciu improvizovane vyriešil Aldrin, keď k úplnému stlačeniu ističa použil fixku, ktorú má dodnes starostlivo uschovanú. Následne Aldrin odpočítaval posledné sekundy pred štartom a o 17:54:00 UTC nastal zážih vzletového motora a návratový stupeň úspešne vzlietol.

Návratový stupeň lunárneho modulu Eagle sa blíži k veliteľskému modulu Columbia

Navedenie na lunárnu obežnú dráhu bolo tiež úspešné a po troch hodinách od štartu z Mesiaca a potrebných korekčných zážihoch boli Armstrong s Aldrinom už celkom blízko k veliteľskému modulu Columbia, na palube ktorého ich čakal Collins. Ten pri tejto príležitosti zažartoval: „Pozerám, že nemáte podvozok.“ Bola to narážka na fakt, že zostupový stupeň aj s pristávacími nohami zostal na povrchu. Armstrong vzápätí Collinsovi odpovedal: „To je v poriadku... Nevieš, ku ktorému koncu sa máš pripojiť, čo?“ V čase 21:35 UTC sa Columbia pripojila k Eaglu. Armstrong s Aldrinom následne hodinu a pol deaktivovali niektoré systémy lunárneho modulu a pripravovali presun nákladu do veliteľského modulu. Až potom Collins otvoril prielez, aby mohol astronautov privítať. Z Mesiaca priviezli 21,55 kg kameňov a prachu.[25]

Eagle zostal po odpojení od Columbie na obežnej dráhe Mesiaca. Neskôr NASA oznámila, že táto obežná dráha nebola udržateľná, čo vyústilo do pádu Eaglu na „neznáme miesto“ na mesačnom povrchu. Posádka Apolla 11 sa následne začala pripravovať na manéver TEI (Trans-Earth injection – uvedenie na dráhu k Zemi). Hlavný motor SPS v servisnom module sa úspešne spustil 22. júla o 04:55:42 UTC. Motor pracoval presne podľa plánu a kozmická loď bola navedená na dráhu k Zemi. Počas návratu k Zemi sa posádka zaoberala úlohami a procedúrami potrebnými k údržbe kozmickej lode. O uplynulých historických udalostiach astronauti rozprávali divákom po celom svete v dvoch televíznych prenosoch, pričom počas prvého posádka predviedla divákom ukážku efektov v beztiažovom stave a počas druhého prenosu Armstrong, ktorý si vzal slovo ako prvý, pripomenul odkaz Julesa Verna. Collins poukázal na všetkých ľudí, ktorí sa podieľali na konštrukcii, stavbe a testovaní strojov, ktoré ich doviezli až na Mesiac. Aldrin následne poukázal na ľudskú zvedavosť, bez ktorej by sa táto misia nemohla uskutočniť. Armstrong uzavrel celý prenos tým, že pripomenul všetkých tých, ktorí sa priamo aj nepriamo podieľali na lete Apolla 11.

Návrat na Zem a karanténa

[upraviť | upraviť zdroj]
Posádka Apolla 11 v člne po pristátí v Tichom oceáne pred vyzdvihnutím, 24. júl 1969

Do pôvodne plánovanej oblasti kozmická loď nemohla pristáť, pretože sa v tých miestach začala formovať silná tropická búrka. Lietadlová loď USS Hornet preto dostala pokyn presunúť sa do pokojnej oblasti, približne 400 km na severozápad. Medzitým kozmická loď naberala rýchlosť, keďže sa čím ďalej, tým viac dostávala do gravitačného poľa Zeme. Pristátie sa očakávalo za úsvitu 24. júla. Servisný modul bol oddelený v čase 16:21:12 UTC vo vzdialenosti 3 293 km od Zeme. Potom sa musel veliteľský modul Columbia zorientovať tak, aby vstúpil do atmosféry tepelným štítom v smere letu. Pri tejto príležitosti CAPCOM Ronald Evans žartom upozornil posádku: „Tu je váš priateľský záložný pilot veliteľského modulu. Šťastnú cestu a nezabudnite vstúpiť do atmosféry BEF!“ („blunt end forward“ – plochou časťou vpred). Ideálny uhol vstupu do atmosféry mal mať sklon 6,5° pod horizont. Veliteľský modul Columbia vstúpil do hustých vrstiev atmosféry v čase 16:35:05 UTC rýchlosťou 39 715,4 km/h. Pri tejto rýchlosti by trenie kozmickú loď zničilo, a preto vo výške 90 km počítač natočil modul tak, aby vzniknutý vztlak loď „odrazil“ späť do vesmíru. Medzitým sa pôsobením trenia rýchlosť lode znížila a Columbia už po balistickej krivke definitívne vstúpila do atmosféry.

Prezident Richard Nixon víta posádku Apolla 11 v mobilnej karanténnej jednotke

Presne po 9 minútach od vstupu do atmosféry sa otvoril vyťahovací, potom brzdiaci padák a následne tri malé pilotné padáčiky v závese s bielo-oranžovými kopulami troch hlavných padákov. Záchranné jednotky potvrdili vizuálny kontakt a k očakávanému miestu pristátia zamierili vrtuľníky. Na privítanie posádky sa pripravoval aj prezident Nixon a lodná kapela na USS Hornet. Veliteľský modul Columbia pristál 24. júla 1969 o 16:50:35 svetového času (05:50:35 havajského času) do vĺn severného Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 3,1 km od stredu pristávacej oblasti, 24 km od záchrannej lietadlovej lode USS Hornet, 1 500 km juhozápadne od Honolulu, 380 km južne od Johnstonovho atolu a približne 2 660 km východne od ostrova Wake. Veliteľský modul najprv pristál hore dnom, ale počas niekoľkých minút sa pomocou nafukovacích balónov otočil do správnej polohy.

Buzz Aldrin (vľavo), Michael Collins (v strede) a Neil Armstrong na oslavách v New Yorku, 13. august 1969

Z vrtuľníkov zoskočili štyria potápači v ochranných odevoch (Biological Isolation Garments), ktorí stabilizovali Apollo pomocou nafukovacích vakov. Jeden z nich, otvoril vstup do lode a podal astronautom tie isté odevy, aby sa do nich prezliekli. Dôvodom bola obava z možného prinesenia mimozemského života. Potom astronautov vyzdvihli do vrtuľníka, ktorý ich odviezol na Hornet. Tu boli zavretí v izolovanom kontajneri MQF („Mobile Quarantine Facility“ – mobilná karanténna jednotka). Na Hornete sa s astronautmi, cez okno karantény, pozdravili prezident Nixon, riaditeľ NASA Thomas Paine a kolega astronaut Frank Borman. Hornet doplával do Pearl Harboru, odkiaľ astronauti letecky pokračovali do Strediska pilotovaných letov v Houstone, kde na nich čakali rodiny a špeciálna budova, v ktorej boli skúmané privezené vzorky, a kde astronauti strávili zvyšok 21-dňovej karantény. Karanténa skončila 10. augusta o 9. hodine večer miestneho času. Po skončení karantény mali deň voľna, ktorý strávili s rodinami, a od 13. augusta vyrazili na slávnostné turné po USA. Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins sa stali svetovými celebritami. Dňa 16. septembra boli prijatí v Kongrese Spojených štátov a 29. septembra odleteli z Houstonu na 38-denné turné „Giant Leap“ (Veľký skok), počas ktorého navštívili 29 miest v 24 krajinách sveta. Svetové turné zakončili 5. novembra vo Washingtone, D. C. Veliteľský modul Apolla 11 sa dnes nachádza v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky (National Air and Space Museum) vo Washingtone, D. C.

Alternatívne televízne posolstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V Národnom archíve vo Washingtone, D. C. sa nachádza kópia nasledujúceho posolstva nazvaného „V prípade havárie na Mesiaci“ s dátumom 18. júl 1969, ktoré pripravil William Safire pre televízne vystúpenie prezidenta Nixona v prípade, že sa astronauti nebudú môcť vrátiť na Zem.

„Osud to zariadil tak, že muži, ktorí navštívili Mesiac, aby ho v mieri (pokoji) skúmali, tam teraz budú odpočívať v pokoji. Títo odvážni muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nie je žiadna nádej na ich záchranu. Ale tiež vedia, že svojou obeťou dali nádej celému ľudstvu.
Títo dvaja muži položili svoje životy pre najvznešenejší cieľ: hľadanie pravdy a porozumenia. Budú oplakávaní svojimi rodinami a priateľmi; budú oplakávaní svojím národom; budú oplakávaní ľuďmi celého sveta; budú oplakávaní Matkou Zem, ktorá odvážne vyslala dvoch svojich synov do neznáma.
Svojím výskumom dovolili ľuďom celého sveta pocítiť jednotu, svojou obeťou pevnejšie zomkli celé ľudstvo. V minulosti ľudia pozerali na hviezdy a videli v nich svojich hrdinov. Dnes robíme to isté, ale naši hrdinovia sú skutoční ľudia z mäsa a kostí.
Iní ich budú nasledovať, ale tí určite nájdu svoju cestu domov. Ľudská zvedavosť sa nedá zastaviť. Ale títo muži boli prví a zostanú navždy v našich srdciach.
Každá ľudská bytosť, ktorá odteraz zdvihne svoj zrak k Mesiacu bude vedieť, že tam niekde v cudzom svete existuje kút, ktorý je navždy náš.“ (there is some corner of another world that is forever mankind.)

Posledný riadok prehlásenia je parafrázovaním básne Ruperta Brooka „The Soldier“. Báseň sa začína:

If I should die, think only this of me:
That there’s some corner of a foreign field
That is forever England.

Voľný preklad:

Ak zomriem, iba tak na mňa spomínaj:
Že tam niekde v cudzom poli
je navždy kúsok Anglicka.

Po tomto prehlásení sa mal rádiový kontakt s Mesiacom prerušiť, aby astronauti mohli v pokoji umrieť, kým kňaz odprevadil ich duše do „najhlbšej z hĺbok“ podobne, ako keby boli pochovaní do mora.

Fakty a legendy

[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Niektoré interné dokumenty NASA uvádzajú volacie znaky veliteľského modulu a lunárneho modulu ako „Snowcone“ a „Haystack“; tieto boli v tichosti zmenené predtým, ako boli oznámené tlači.
  • Krátko po pristátí, predtým ako začala príprava na „prechádzku“ po povrchu, Aldrin odvysielal:
Tu je pilot lunárneho modulu. Rád by som využil túto príležitosť, aby som požiadal všetkých, ktorí počúvajú, nech je to ktokoľvek a kdekoľvek, aby sa na chvíľu zastavili a pouvažovali nad udalosťami posledných hodín a každý svojím spôsobom vzdal vďaku.
Potom v súkromí prijal eucharistiu. V tom čase sa NASA stále súdila s Madalyn Murray O’Hairovou, ktorá namietala proti tomu, že posádka Apolla 8 čítala z knihy Genezis, čo znamenalo, že astronauti sa nezdržali náboženských aktivít vo vesmíre. Aldrin to nikdy nespomínal, dokonca to nepovedal ani svojej manželke a niekoľko rokov trvalo, kým s tým vyšiel na verejnosť.
  • V niekoľkých knihách sa spomenulo, že nie Neil Armstrong, ale Buzz Aldrin bol prvým človekom na Mesiaci. Tieto knihy tiež opisujú, že Aldrin aktívne loboval za to, aby bol prvý. Pravda je, že otvorené dvierka lunárneho modulu čiastočne blokovali pilotovi cestu von. To vedie k tomu, že veliteľ a nie pilot lunárneho modulu bol ten, ktorý ako prvý vystúpil na povrch.
  • Replika stopy, ktorú na Mesiaci zanechal Neil Armstrong je umiestnená v Tranquility Park v Houstone; park bol slávnostne otvorený v roku 1979 pri príležitosti desiateho výročia prvého pristátia na Mesiaci.
  • Austrálsky film, The Dish (2000), hovorí (trocha fiktívny) príbeh o tom, ako sa obrázky z Mesiaca zachytávali rádioteleskopom v observatóriu Parkes v Novom Južnom Walese.
  • Podľa seriálu HBO, Zo Zeme na Mesiac, mal Michael Collins vlastný nápad, čo má Armstrong povedať, keď vstúpi na povrch: „Ak máš gule, povieš ‚Ó Bože, čo to je?‘ potom vykríknuť a vypnúť mikrofón.“
  • Armstrong tvrdil, že povedal „That’s one small step for a man, one giant leap for mankind.“, aj keď „a“ nebolo zachytené pozemnou kontrolou. Predpokladá sa, že audio a video signál bol niekde prerušený (čiastočne kvôli búrkam v blízkosti observatória Parkes) a je teda celkom možné, že „a“ bolo povedané, ale nebolo zachytené pozemnou kontrolou.
  • Lety programu Apollo sa pozorne sledovali aj vo vtedajšom Česko-Slovensku. Politická situácia po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 spôsobila, že viacero ľudí obracalo svoju pozornosť a priazeň skôr k USA než sovietskej propagande. Prvé pristátie ľudí na Mesiaci sa tak očakávalo s napätím. Česko-slovenská televízia (ČST) uskutočnila k všeobecnej spokojnosti divákov a komentátorov aj priamy prenos z tejto udalosti. Počas zostupu lunárneho modulu Eagle na povrch Mesiaca sa na televíznej obrazovke striedavo objavovali zábery zo štúdia ČST a riadiaceho strediska v Houstone. Komentátori museli v priebehu zostupu lunárneho modulu viackrát upozorňovať rozhorčených divákov, ktorí telefonovali do ČST, že televízne zábery z lunárneho modulu počas letu sa z technických dôvodov nemôžu vysielať a že to bude možné až po pristátí počas výstupu astronautov na mesačný povrch. Napriek tomu, že Armstrong vstúpil na povrch Mesiaca v pondelok ráno 21. júla o 03:56:15 stredoeurópskeho času, bol záujem o tento prenos tak veľký, že veľa ľudí vtedy nespalo a vydržalo po celý čas u televíznych prijímačov. Celý prenos sa vysielal zo záznamu ešte raz v popoludňajších hodinách 21. júla a vo večerných televíznych správach toho dňa sa z prenosu opakovalo niekoľko dlhších zostrihaných záberov. Televízie v susedných štátoch tiež pravidelne informovali o programe Apollo, ale také nadšenie a záujem divákov, aký bol vtedy v Česko-Slovensku, u susedov nebol.[26]

Legendy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V jednom momente počas pobytu na povrchu Mesiaca Armstrong vraj povedal: „Veľa šťastia Mr. Gorski.“ O niekoľko rokov neskôr pán Gorski zomrel, takže Armstrong mohol vysvetliť túto poznámku. Ako chlapec začul manželský rozhovor z vedľajšieho vchodu, žena vravela: „Orálny sex? Chceš orálny sex? Budeš ho mať až keď chlapec od susedov bude chodiť po Mesiaci, pán Gorski!“ Táto príhoda nie je pravdivá.[27]
  • Neil Armstrong mal podľa všetkého na sebe tartan v čase, keď sa ešte nenosil. Na svojom skafandri mal pripnutý nepatrný prúžok ako symbol škótskeho klanu. Iná vec, ktorú mal Armstrong so sebou na Mesiaci bola špeciálna nášivka, ktorú dali Dekovi Slaytonovi vdovy po posádke Apolla 1. Nášivka mala letieť na lodi Apollo 1 a potom mala byť odovzdaná Slaytonovi, ale kvôli nehode mu ju vdovy odovzdali hneď po pohrebe. Deke ju dal Neilovi, aby ju zanechal na mieste pristátia.
  • S misiou sa spájajú dve hlavné konšpiračné teórie.
    • Prvá je, že pristátie Apolla na Mesiaci bolo fingované. Nebola to pravda, ale aj tak to pomaly naberalo na popularite, najmä po filme Kozorožec 1 z roku 1978, ktorý opisuje pokus NASA sfalšovať pristátie na Marse.
    • Druhá, menej známa legenda hovorí, že astronautov počas svojho pobytu na Mesiaci sledovala mimozemská civilizácia a že videli jej kozmickú loď. Táto legenda nabrala na popularite po vydaní knihy Someone else is on our Moon (doslova „Niekto iný je na našom Mesiaci“).
  • Podľa inej legendy, prieskum v Maroku v 80. rokoch 20. storočia ukázal, že výrazné percento ľudí si nemyslí, že ľudia pristáli na Mesiaci. Nie kvôli konšpiračným teóriám, ale preto, že o tom jednoducho nepočuli!

Významné výročia

[upraviť | upraviť zdroj]

40. výročie

[upraviť | upraviť zdroj]
Posádka Apolla 11 s prezidentom Barackom Obamom pri príležitosti 40. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Zľava: Aldrin, Collins a Armstrong

Dňa 15. júla 2009 zverejnil portál Life.com galériu doteraz nezverejnených fotografií astronautov, ktoré zhotovil fotograf časopisu Life, Ralph Morse, pred štartom Apolla 11.[28] Od 16. do 24. júla 2009 NASA na svojej webovej stránke vysielala pôvodný zvukový záznam misie v reálnom čase 40 rokov potom, ako sa tieto udalosti stali.[29] V júli 2010 boli opätovne synchronizované a po prvýkrát zverejnené hlasové záznamy a filmové zábery natočené v riadiacom stredisku počas zostupu a pristátia Apolla 11 na Mesiaci.[30] Prezidentská knižnica a múzeum Johna F. Kennedyho (John F. Kennedy Presidential Library and Museum) zriadila v Adobe Flash webovú stránku, ktorá opätovne vysielala prenosy z Apolla 11 od štartu až po pristátie na Mesiaci.[31]

Dňa 20. júla 2009 sa Armstrong, Aldrin a Collins stretli v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom.[32] „Očakávame, že práve teraz je tam vonku ďalšia generácia detí, ktoré hľadia na oblohu a stanú sa ďalším Armstrongom, Collinsom a Aldrinom,“ povedal Obama. „Chceme sa uistiť, že NASA tu bude pre nich, keď sa budú chcieť vydať na svoju cestu.“[33] Dňa 7. augusta 2009 bola posádke Apolla 11 na základe zákona kongresu udelená Zlatá medaila Kongresu, najvyššie civilné vyznamenanie v USA. Autorom zákona boli floridský senátor Bill Nelson a floridský zástupca Alan Grayson.[34][35]

Skupina britských vedcov, s ktorými sa uskutočnili rozhovory v rámci podujatí pri príležitosti výročia, sa zamýšľala nad významom pristátia na Mesiaci:

Uskutočnilo sa technicky brilantným spôsobom s rizikom, ktoré by bolo v dnešnom svete, ktorý sa vyhýba riziku, nepredstaviteľné... program Apollo je pravdepodobne najväčším technickým úspechom ľudstva... od čias Apolla sa nič nepriblížilo nadšeniu, ktoré vyvolali títo astronauti – Armstrong, Aldrin a desať ďalších, ktorí ich nasledovali.[36]

50. výročie

[upraviť | upraviť zdroj]
Raketa Saturn V premietaná na Washington Monument k 50. výročiu Apolla 11

Dňa 10. júna 2015 predložil kongresman Bill Posey na 114. zasadnutí Snemovne reprezentantov Spojených štátov rezolúciu H.R. 2726, ktorá nariaďovala Mincovni USA navrhnúť a predávať pamätné mince zo zlata, striebra a zliatiny pri príležitosti 50. výročia misie Apollo 11. Dňa 24. januára 2019 mincovňa sprístupnila na svojej webovej stránke pamätné mince k 50. výročiu Apolla 11.[37][38] Dokumentárny film Apollo 11 s reštaurovanými zábermi udalostí z roku 1969 mal premiéru v IMAXe 1. marca 2019 a v širokej distribúcii v kinách 8. marca.[39][40]

Národné múzeum letectva a kozmonautiky Smithsonovho inštitútu a NASA sponzorovali „Apollo 50 Festival“ na National Mall vo Washingtone, D. C. Trojdňový (18. až 20. júla 2019) festival pod holým nebom ponúkol praktické výstavy a aktivity, živé vystúpenia a rečníkov, ako napríklad Adama Savagea a vedcov NASA.[41] Súčasťou festivalu bolo premietanie 111 metrov vysokej rakety Saturn V na východnej strane 169 metrov vysokého obelisku Washington Monument, ktoré sa uskutočnilo od 16. do 20. júla v čase od 21:30 do 23:30 miestneho času. Súčasťou programu bolo aj 17-minútové predstavenie, ktoré kombinovalo video v plnom rozsahu premietané na Washington Monument s rekonštrukciou montáže a štartu rakety Saturn V. K projekcii sa pripojila 12 metrov široká rekonštrukcia odpočítavacích hodín Kennedyho vesmírneho strediska a dve veľké video obrazovky, na ktorých sa premietali archívne zábery, aby sa zrekonštruoval čas, ktorý viedol k pristátiu na Mesiaci. V dňoch 19. – 20. júla sa konali tri predstavenia za noc, pričom posledné predstavenie v sobotu bolo mierne posunuté, aby sa časť, v ktorej Armstrong prvýkrát vstúpil na povrch Mesiaca, odohrala na sekundu presne 50 rokov po skutočnej udalosti.[42]

Dňa 19. júla 2019 vzdala Google Doodle hold pristátiu Apolla 11 na Mesiaci spolu s odkazom na animované video na YouTube s hlasom astronauta Michaela Collinsa.[43][44] Aldrina, Collinsa a Armstrongových synov hostil v Oválnej pracovni prezident Donald Trump.[45][46]

Parametre misie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hmotnosť:
    • štartovacia: 2 923 387 kg
    • celej lode: 43 866 kg
      • veliteľského/servisného modulu (CSM): 28 801 kg, z toho CM 5 557 kg a SM 23 244 kg
      • lunárneho modulu (LM): 15 065 kg
  • Oblety Zeme: jeden a pol pred odletom a približne jeden po prílete
  • Oblety Mesiaca: 30

Parkovacia obežná dráha Zeme

[upraviť | upraviť zdroj]

Parkovacia obežná dráha Mesiaca

[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie LM-CSM

[upraviť | upraviť zdroj]

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Otvorenie dvierok LM: 21. júl 1969, 02:39:33 UTC
  • Armstrong
    • výstup z LM: 02:51:16 UTC
    • vstup na Mesiac: 02:56:15 UTC
    • návrat do LM: 05:09:00 UTC
  • Aldrin
    • výstup z LM: 03:11:57 UTC
    • vstup na Mesiac: 03:15:16 UTC
    • návrat do LM: 05:01:39 UTC
  • Zatvorenie dvierok LM: 21. júl, 05:11:13 UTC
    • Trvanie: 2 hodiny, 31 minút, 40 sekúnd

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Edwin „Buzz“ Aldrin (vľavo) a Neil Armstrong počas geologického tréningu v Texase
    Edwin „Buzz“ Aldrin (vľavo) a Neil Armstrong počas geologického tréningu v Texase
  • Aldrin (vľavo) a Armstrong trénujú výstup na mesačný povrch v Stredisku pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) v Houstone
    Aldrin (vľavo) a Armstrong trénujú výstup na mesačný povrch v Stredisku pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) v Houstone
  • Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
    Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe
  • Armstrong (vľavo), Michael Collins (v strede) a Aldrin pózujú pred raketou Saturn V
    Armstrong (vľavo), Michael Collins (v strede) a Aldrin pózujú pred raketou Saturn V
  • Aldrin (vľavo) a Collins v lietadle T-38 po prílete na Patrickovu leteckú základňu
    Aldrin (vľavo) a Collins v lietadle T-38 po prílete na Patrickovu leteckú základňu
  • Collins v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 11
    Collins v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 11
  • Saturn V na štartovacom komplexe 39A počas záverečných príprav na let
    Saturn V na štartovacom komplexe 39A počas záverečných príprav na let
  • Armstrong (vľavo) a Aldrin v simulátore lunárneho modulu
    Armstrong (vľavo) a Aldrin v simulátore lunárneho modulu
  • Nočný pohľad na raketu Saturn V na štartovacej rampe 39A
    Nočný pohľad na raketu Saturn V na štartovacej rampe 39A
  • Aldrin (vľavo), Armstrong (v strede) a Collins počas poslednej predletovej tlačovej konferencie
    Aldrin (vľavo), Armstrong (v strede) a Collins počas poslednej predletovej tlačovej konferencie
  • Armstrong študuje letové plány Apolla 11 dva dni pred štartom
    Armstrong študuje letové plány Apolla 11 dva dni pred štartom
  • Posádka Apolla 11 raňajkuje v spoločnosti Deka Slaytona a Williama Andersa v deň štartu
    Posádka Apolla 11 raňajkuje v spoločnosti Deka Slaytona a Williama Andersa v deň štartu
  • Armstrong diskutuje s Dekom Slaytonom, zatiaľ čo technik Troy Stewart pracuje s hadicami prenosnej chladiacej jednotky
    Armstrong diskutuje s Dekom Slaytonom, zatiaľ čo technik Troy Stewart pracuje s hadicami prenosnej chladiacej jednotky
  • Aldrin počas obliekania skafandra
    Aldrin počas obliekania skafandra
  • Collins si oblieka skafander
    Collins si oblieka skafander
  • Armstrong, Collins a Aldrin začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A
    Armstrong, Collins a Aldrin začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A
  • Astronauti Apolla 11 prichádzajú na štartovaciu rampu
    Astronauti Apolla 11 prichádzajú na štartovaciu rampu
  • Armstrong (v popredí) a Collins na štartovacej rampe
    Armstrong (v popredí) a Collins na štartovacej rampe
  • Aldrin krátko pred nástupom do veliteľského modulu
    Aldrin krátko pred nástupom do veliteľského modulu
  • Veľké množstvo ľudí sa utáborilo na plážach a cestách v blízkosti Kennedyho vesmírneho strediska, aby mohli sledovať štart Apolla 11
    Veľké množstvo ľudí sa utáborilo na plážach a cestách v blízkosti Kennedyho vesmírneho strediska, aby mohli sledovať štart Apolla 11
  • Zážih motorov Saturnu V
    Zážih motorov Saturnu V
  • Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 11
    Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 11
  • Personál Strediska riadenia štartu (Launch Control Center) sleduje štart Apolla 11
    Personál Strediska riadenia štartu (Launch Control Center) sleduje štart Apolla 11
  • Bývalý prezident USA Lyndon Johnson a viceprezident Spiro Agnew pozorujú štart
    Bývalý prezident USA Lyndon Johnson a viceprezident Spiro Agnew pozorujú štart
  • Letový záber štartujúcej rakety Saturn V
    Letový záber štartujúcej rakety Saturn V
  • Video zo štartu misie
  • Collins v interiéri veliteľského modulu
    Collins v interiéri veliteľského modulu
  • Lunárny modul spojený so stupňom S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode
    Lunárny modul spojený so stupňom S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode
  • Zem z Apolla 11 počas letu k Mesiacu
    Zem z Apolla 11 počas letu k Mesiacu
  • Aldrin v interiéri lunárneho modulu počas letu k Mesiacu
    Aldrin v interiéri lunárneho modulu počas letu k Mesiacu
  • Miesto pristátia Apolla 11 v Mori pokoja
    Miesto pristátia Apolla 11 v Mori pokoja
  • Kozmická loď Apollo 11 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z lunárneho modulu po oddelení
    Kozmická loď Apollo 11 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z lunárneho modulu po oddelení
  • Lunárny modul Eagle po oddelení od veliteľského modulu Columbia
    Lunárny modul Eagle po oddelení od veliteľského modulu Columbia
  • Výhľad z okna lunárneho modulu krátko po pristátí na Mesiaci
    Výhľad z okna lunárneho modulu krátko po pristátí na Mesiaci
  • Prvá Armstrongom vyhotovená fotografia potom, ako vstúpil na Mesiac. Pod lunárnym modulom je vak s odpadkami
    Prvá Armstrongom vyhotovená fotografia potom, ako vstúpil na Mesiac. Pod lunárnym modulom je vak s odpadkami
  • Armstrong na povrchu Mesiaca na začiatku výstupu
    Armstrong na povrchu Mesiaca na začiatku výstupu
  • Aldrin vstupuje na mesačný povrch
    Aldrin vstupuje na mesačný povrch
  • Aldrin inštaluje experiment na meranie toku slnečného vetra pomocou hliníkovej fólie zachytávajúcej častice
    Aldrin inštaluje experiment na meranie toku slnečného vetra pomocou hliníkovej fólie zachytávajúcej častice
  • Prezident Richard Nixon telefonuje s Armstrongom a Aldrinom z Oválnej pracovne Bieleho domu
  • Aldrin pracuje pri lunárnom module
    Aldrin pracuje pri lunárnom module
  • Spokojný Armstrong v lunárnom module po ukončení výstupu na mesačný povrch
    Spokojný Armstrong v lunárnom module po ukončení výstupu na mesačný povrch
  • Titulná strana novín The Washington Post v pondelok 21. júla 1969: „‚Orol pristál‘ – Dvaja muži sa prechádzajú po Mesiaci“
    Titulná strana novín The Washington Post v pondelok 21. júla 1969: „‚Orol pristál‘ – Dvaja muži sa prechádzajú po Mesiaci“
  • Video z priblíženia návratového stupňa lunárneho modulu Eagle k veliteľskému modulu Columbia na obežnej dráhe Mesiaca
  • Posádka Apolla 11 čaká v člne na vyzdvihnutie po pristátí v Tichom oceáne
    Posádka Apolla 11 čaká v člne na vyzdvihnutie po pristátí v Tichom oceáne
  • Stredisko riadenia vesmírnych letov (Mission Control Center) v Houstone po úspešnom skončení misie
    Stredisko riadenia vesmírnych letov (Mission Control Center) v Houstone po úspešnom skončení misie
  • Astronauti Apolla 11 na oslavách v New Yorku
    Astronauti Apolla 11 na oslavách v New Yorku
  • Certifikácia Neila Armstronga: „Potvrdzujem, že tento svetový skautský odznak bol privezený na povrch Mesiaca počas prvého pristátia človeka na Mesiaci, Apollo XI, 20. júl 1969.“
    Certifikácia Neila Armstronga: „Potvrdzujem, že tento svetový skautský odznak bol privezený na povrch Mesiaca počas prvého pristátia človeka na Mesiaci, Apollo XI, 20. júl 1969.“
  • Posádka Apolla 11 v Bielom dome pri príležitosti 35. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Zľava: Collins, prezident George W. Bush, Armstrong a Aldrin
    Posádka Apolla 11 v Bielom dome pri príležitosti 35. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Zľava: Collins, prezident George W. Bush, Armstrong a Aldrin
  • Miesto pristátia Apolla 11 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2012
    Miesto pristátia Apolla 11 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2012
  • Veliteľský modul Columbia v National Air and Space Museum vo Washingtone, D. C.
    Veliteľský modul Columbia v National Air and Space Museum vo Washingtone, D. C.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hansen 2005, s. 338 – 339.
  2. ↑ Collins 2001, s. 434 – 435.
  3. ↑ a b Hansen 2005, s. 359.
  4. ↑ a b c 50 Years Ago: Lunar Landing Sites Selected [online]. nasa.gov, 2018-02-08, [cit. 2025-04-17]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Apollo Expeditions to the Moon [online]. history.nasa.gov, [cit. 2025-04-17]. Dostupné online. Archivované 2008-02-19 z originálu.
  6. ↑ Harland 1999, s. 19.
  7. ↑ Where on the moon? An apollo systems engineering problem | Nokia Bell Labs Journals & Magazine | IEEE Xplore [online]. ieeexplore.ieee.org, [cit. 2025-04-17]. Dostupné online.
  8. ↑ Apollo 10 [online]. airandspace.si.edu, [cit. 2025-04-17]. Dostupné online. Archivované 2021-02-06 z originálu.
  9. ↑ a b Chaikin 1994, s. 148.
  10. ↑ Hansen 2005, s. 360.
  11. ↑ Collins 2001, s. 347.
  12. ↑ Aldrin a Abraham 2016, s. 57 – 58.
  13. ↑ Hansen 2005, s. 363 – 365.
  14. ↑ Chaikin 1994, s. 149.
  15. ↑ Chaikin 1994, s. 150.
  16. ↑ Schefter 1999, s. 281.
  17. ↑ Hansen 2005, s. 371 – 372.
  18. ↑ a b ORLOFF, Richard W. Apollo by the Numbers [online]. history.nasa.gov, [cit. 2020-10-08]. Dostupné online.
  19. ↑ Countdown goes ahead of schedule [online]. upi.com, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  20. ↑ Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations - NASA Technical Reports Server (NTRS) [online]. ntrs.nasa.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  21. ↑ a b Stages to Saturn - NASA Technical Reports Server (NTRS) [online]. ntrs.nasa.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  22. ↑ HORÁK, Otakar. Zem sa otriasala, hluk bol ako pri streľbe z guľometu. Karel Pacner spomína na štart Apolla 11. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-07-09. Dostupné online [cit. 2025-04-18]. ISSN 1339-844X.
  23. ↑ "President Richard Nixon's Daily Diary" [online]. nixonlibrary.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2021-01-04 z originálu.
  24. ↑ "Apollo 11-Launch To Draw 1-Million". St. Petersburg, Florida : The Evening Independent.
  25. ↑ ŠAMÁREK, Ondřej. Vesmírné osudy 53. díl – Neil Armstrong [online]. kosmonautix.cz, 2014-05-05, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  26. ↑ BEZOUŠKA, Zdeněk; VÍTEK, Antonín. MEK - Přistání na Měsíci - přímý TV přenos [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-07-12]. Dostupné online.
  27. ↑ Good Luck, Mr. Gorsky! [online]. snopes.com, 20 July 2014, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  28. ↑ "Up Close With Apollo 11" [online]. life.time.com, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2013-05-21 z originálu.
  29. ↑ "Apollo 11 Onboard Audio" [online]. nasa.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2013-06-03 z originálu.
  30. ↑ RILEY, Christopher. Sound restored to mission control film shot during Apollo 11 moon landing. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2010-07-20. Dostupné online [cit. 2025-04-18]. ISSN 0261-3077.
  31. ↑ We Choose the Moon: Celebrating the 40th Anniversary of the Apollo 11 Lunar Landing [online]. wechoosethemoon.org, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2009-06-17 z originálu.
  32. ↑ Apollo 11 Crew Meets With President Obama [online]. nasa.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  33. ↑ Obama Hails Apollo Crew From a Lens of Childhood. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2009-07-21. Dostupné online [cit. 2025-04-18]. ISSN 1553-8095.
  34. ↑ U.S. Congress - Text of S.951 as Engrossed in Senate New Frontier Congressional Gold Medal Act [online]. opencongress.org, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2012-11-03 z originálu.
  35. ↑ U.S. Congress - Text of H.R.2245 as Enrolled Bill New Frontier Congressional Gold Medal Act [online]. opencongress.org, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2012-11-03 z originálu.
  36. ↑ Moon landings: British scientists salute space heroes. The Daily Telegraph (Londýn: Telegraph Media Group). Dostupné online [cit. 2025-04-18]. Archivované 2013-03-08 z originálu.
  37. ↑ 114–282: Apollo 11 50th Anniversary Commemorative Coin Act (text) [online]. govinfo.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  38. ↑ Apollo 11 50th Anniversary Commemorative Coin Program [online]. usmint.gov, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2021-01-26 z originálu.
  39. ↑ ‘Apollo 11’ Review: The 1969 Moon Mission Still Has the Power to Thrill. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2019-02-27. Dostupné online [cit. 2025-04-18]. ISSN 1553-8095.
  40. ↑ RUBIN, Rebecca. ‘Apollo 11’ Documentary Gets Exclusive Imax Release. Variety (New York: Penske Media Corporation), 2019-02-13. Dostupné online [cit. 2025-04-18].
  41. ↑ Apollo 50 Festival [online]. airandspace.si.edu, 2019-07-01, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  42. ↑ Apollo 50: Go for the Moon [online]. airandspace.si.edu, 2019-07-01, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  43. ↑ 50th Anniversary of the Moon Landing [online]. doodles.google, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  44. ↑ Google (and Apollo 11's Michael Collins) Celebrate Moon Landing's 50th with EPIC Google Doodle. Space.com (New York: Future US), 2019-07-19. Dostupné online [cit. 2025-04-18].
  45. ↑ PRESS, The Associated. "Apollo 11 astronauts reunite on 50th anniversary of moonshot" [online]. abcnews.go.com, 2019-07-19, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online. Archivované 2019-07-20 z originálu.
  46. ↑ Trump, Apollo 11 astronauts discuss merits of going to moon before Mars [online]. upi.com, 2019-07-19, [cit. 2025-04-18]. Dostupné online.
  47. ↑ Apollo Landing Site Coordinates [online]. nssdc.gsfc.nasa.gov, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ALDRIN, Buzz. Reaching for the Moon. Paintings by Wendell Minor. New York : HarperCollins, 2005. 40 s. ISBN 0-06-055446-0.
  • ALDRIN, Buzz; ABRAHAM, Ken. No Dream is Too High (Life Lessons from a Man who Walked on the Moon). Washington, D. C. : National Geographic, 2016. 223 s. ISBN 978-1-4262-1649-7.
  • COLLINS, Michael. Carrying the Fire (An Astronaut's Journey). New York : Rowman & Littlefield, 2001. 544 s. ISBN 978-0-8154-1028-7.
  • FLOCA, Brian. Moonshot (the flight of Apollo 11). New York : Atheneum Books for Young Readers, 2009. 48 s. ISBN 978-1-4169-5046-2.
  • HANSEN, James R. First Man (The Life of Neil A. Armstrong). New York : Simon & Schuster, 2005. 769 s. ISBN 978-0-7432-5631-5.
  • HARLAND, David Michael. Exploring the Moon (The Apollo Expeditions). Londýn, New York : Springer, 1999. 411 s. ISBN 978-1-85233-099-6.
  • CHAIKIN, Andrew. A Man on the Moon (The Voyages of the Apollo Astronauts). New York : Penguin, 1994. 670 s. ISBN 978-0-14-024146-4.
  • KRANZ, Gene. Failure Is Not an Option (Mission Control from Mercury to Apollo 13 and Beyond). New York : Simon & Schuster, 2000. 416 s. ISBN 978-0-7432-0079-0.
  • NELSON, Craig. Rocket Men (The Epic Story of the First Men on the Moon). New York : Penguin, 2009. 416 s. ISBN 978-1-101-05773-5.
  • SCHEFTER, James L. The Race (The Uncensored Story of how America Beat Russia to the Moon). New York : Doubleday, 1999. 303 s. ISBN 978-0-385-49253-9.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 11

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Apollo_11&oldid=8023662“